UA NEEG NCAJ HAUV NRUAB SIAB, TXHOB UA NEEG ZOO SAB NRAUD (MT 6: 1-6, 16-18)

HNUB PLAUB LUB LIS PIAM 11 CAIJ NYOB NRUAB XYOO

1Yes Xus nthuav txoj cai rau cov thwj tim tias “Nej ceev faj, nej txhob ua ncaj nyob ntawm neeg xub ntiag xwb, kom luag qhuas nej. Yog nej ua li ntawd, mas nej yuav tsis txais koob haum ntawm nej Txiv nyob saum ntuj. 2Li ntawd, thaum koj pub rau luag, koj txhob tshuab hom ua koj ntej xws li cov neeg zoo sab nraud ua nyob hauv cov tsev txoos thiab nyob ntawm tej kev, kom sawv daws cav lus zoo txog lawv. Kuv hais tseeb rau nej, lawv twb txais lawv cov koob haum tas lawm. 3Hos koj, mas thaum koj pub rau luag, koj txhob cia koj sab tes laug paub qhov uas sab tes xis ua, 4tsis muaj neeg paub tias koj tau pub, ces koj Txiv uas nws pom hauv qhov chaw nraim yuav pauj rau koj. 5Thaum nej teev Ntuj, nej txhob ua li cov neeg zoo sab nraud. Lawv nyiam sawv ntsug teev Ntuj hauv cov tsev txoos, thiab ntawm tej kev tshuam, kom sawv daws pom lawv. Kuv hais tseeb rau nej, lawv twb txais lawv cov koob haum lawm. 6Hos koj, mas thaum koj teev Ntuj, koj mus nyob twj ywm hauv koj kem txaj, kaw koj qhov rooj ces koj teev koj Txiv uas nws nyob hauv qhov chaw nraim, koj Txiv uas nws pom hauv qhov chaw nraim, yuav pauj rau koj. 16Thaum nej yoo mov, nej txhob ua ntsej muag ntshaus xws li cov neeg zoo sab nraud. Lawv ua ntsej muag mluas mluas, kom luag pom meej tias lawv yoo mov. Kuv hais tseeb rau nej tias cov neeg ntawd twb txais lawv cov koob haum tas lawm. 17Hos koj, mas thaum koj yoo mov, koj yuav pleev tshuaj tsw qab saum taub hau, koj ntxuav muag, 18kom txhob muaj neeg paub tias koj yoo mov, tsuas kawg koj Txiv uas nws nyob hauv qhov chaw nraim tib leeg paub xwb; koj Txiv pom hauv qhov chaw nraim yuav pauj rau koj.”

Ib txwm cov Yus Das hais tias tus neeg ‘ua ncaj’ (Righteousness/ Justitian) yog tus neeg ua 3 yam hauj lwm no: 1) pub cov neeg pluag (alm/ do merciful deed), 2) teev Ntuj (pray), thiab 3) coj kab ke yoo (fast).
Yog li mas nyob hauv qib no Huab Tais Yes Xus thiaj ntuas sawv daws tias thaum peb pab cov neeeg pluag, thaum peb teev Ntuj, los thaum peb coj kab ke yoo; mas peb txhob xav nco tias peb ua kom luag tej pom es lawv qhuas. Tab sis peb yuav nco txog Tswv Ntuj tib leeg xwb, peb yuav nco ntsoov tias yog Tswv Ntuj tib leeg xwb ua tus txiav txim rau peb. Yog vim li no, Huab Tais Yes Xus thiaj hais tus piv txwv tias “Thaum koj pub rau luag, koj txhob tshuab hom ua koj ntej xws li cov neeg zoo sab nraud ua nyob hauv cov tsev txoos thiab nyob ntawm tej kev, kom sawv daws cav lus zoo txog lawv. Kuv hais tseeb rau nej, lawv twb txais lawv cov koob haum tas lawm.”
Ib txwm cov His Xas Lais saib txoj hauj lwm ‘pub nyiaj rau cov pluag’ yog ib txog kev tsim hmoov tseg, ces lawv thiaj ua 6 qhov chaw tso lub phij xab ceev nyiaj cia rau sawv daws tau tso nyiaj. Muaj ib lub caij lawv yuav tshuab puab qhia tias yog lub caij tso nyiaj rau hauv lub phij xab. Thaum muaj tej tus tso nyiaj ntau dua cov, mas thaum txog hnub nqaum paj nqaum nruas ces lawv tshaj cov neeg ntawd lub npe rau zeej tsoom tau paub. Nyob hauv cov tsev txoos, lawv kuj muaj cov rooj zaum nyob qhov chaw zoo tshaj tshwj cia rau cov neeg tau pab nyiaj txhim lub tsev txoos.
Huab Tais Yes Xus hais txog ‘cov neeg zoo sab nraud’ (Hypocrites) ntau zaus. Cov neeg zoo sab nraud, yog cov neeg dag siab; lawv lam ua kom luag tej pom tias lawv yog neeg zoo tab sis lawv xav phem rau nruab siab, lawv lam ntseeg tab sis lawv lub siab tsis ntseeg; xws li tej tus neeg uas tsis mloog Ntuj Lus tab sis nws ua txuj ua zoo li mloog Ntuj Lus, nws mloog txoj cai ces nws xav tias nws yog neeg zoo dua luag tej.
Huab Tais Yes Xus kuj ntuas peb tias thaum peb pub rau cov pluag lawm, peb txhob rov qhuas peb; tab sis kom peb nco tias peb pub rau lwm tus mas lawv tau ib yam zoo los pab rau lawv lub neej, ces tus neeg tau txais kev pab yuav muaj kev zoo siab tuaj. Huab Tais Yes Xus thiaj hais ntxiv tias “Thaum koj pub rau luag, koj txhob cia koj sab tes laug paub qhov uas sab tes xis ua.”
‘Teev Ntuj’ (Pray/Ora) yog zoo li cas? Teev Ntuj yog txhais tias ‘cev cov lus thov rau Tswv Ntuj’. Cov His Xas Lais mas lawv muaj 3 tug piv txwv teev Ntuj: 1) yog cov zaj teev Ntuj nyob hauv lub Tuam Tsev Teev Ntuj, 2) yog cov zaj teev Ntuj nyob hauv cov tsev txoos, 3) yog cov zaj teev Ntuj nyob hauv nyias tsev los nyob hauv nyias siab.
Cov His Xas Lais saib Tswv Ntuj yog tus Huab Tais zam txhaum thiab khuv leej neeg, yog li mas cov His Xas Lais cov zaj teev Ntuj thiaj yog tej zaj ua Tswv Ntuj tsaug thiab cav txog Tswv Ntuj lub koob meej, kuj txawv tsis deb peb cov neeg ua Ntuj kev cai hauv lub Koom Txoos Kav Tos Liv cov zaj teev Ntuj niaj hnub no. Ib hnub mas lawv teev Ntuj 2 lwm; yog 9 teev sawv ntxov thiab 3 teev hnub qaij. Thaum txog lub caij mas yuav muaj tus tshuab puab ces sawv daws tso qav nug tseg, sawv daws tig ntsia lub Tuam Tsev Teev Ntuj, ces nyias teev nyias Ntuj; tej tus sawv ntsug, tej tus txhos caug, tej tus kuj pe.
Lo tias “Qhov chaw nraim” (in secret) uas Huab Tais Yes Xus hais txog, yog nyob hauv peb nruab siab, ces lo lus no thiaj hais tau tias thaum peb pub ib yam dab tsi rau lwm tus, mas Tswv Ntuj yuav pom tias nyob hauv peb nruab siab peb tsis nrhiav lub koob meej, peb tsis xav tias peb yuav ua rau luag pom.
Thaum cov Yus Das coj kab ke yoo mas lawv txhob txwm tsis tu cev, lawv xav tias yog ua li ntawd mas lawv thuaj yuav tu siab rau lawv cov txhaum. Tab sis muaj ib txhia xav kom lwm tus pom tias lawv tab tom coj kab ke yoo, ces lawv thiaj ua ntsej muag mluas mluas kom sawv daws pom mas sawv daws paub. Huab Tais Yes Xus tsis thuam kab ke yoo, tab sis nws qhia tias thaum peb coj kab ke yoo mas peb yuav nco txog Tswv Ntuj xwb.

Related Post

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Translate »